O VĎAČNOSTI – PRIJAŤ SÁM SEBA

            Vďačnosť mi otvára oči, aby som videl vlastnú hodnotu. Vieme však, aké je niekedy ťažké byť vďačný sám za seba. Často v nás totiž kdesi hlboko väzí sklon k odmietaniu seba. Radi by sme mali iné telo, iné nadanie, iné možnosti rozvoja. Ak však začneme poškuľovať po tom, čo nemáme, nedokážeme samozrejme ďakovať za to, čo nám bolo darované.
            Vďačnosť vyžaduje zároveň i schopnosť rozlúčiť sa s vlastnými ilúziami o tom, aký by som mal byť. Až potom budem schopný ďakovať za svoj spôsob myslenia, za to, čo prežívam, za svoje ruky, tak šikovné a jemné, za svoje telo, ktoré síce nezodpovedá modernému ideálu krásy, ale v ktorom moja duša rada prebýva.
            Vďačnosť ma vedie k životu v súlade so sebou samým a k hlbokej radosti z toho, že som práve taký aký som.

                                                                                     (zdroj: Anselm Grűn, Štěstí vděčnosti)